Info a objednávky:
+421-950-738-255
+421-950-738-255
Pracovná doba:
Pon–Pia: 8:00-16:00 hod
Pon–Pia: 8:00-16:00 hod
Drevená medaila - Trabant
auto s najdlhšou čakacou dobou na svete
Trabantíkov vyrobili celkovo viac ako tri milióny kusov. Všetky boli rýchlo vopred vypredané aj bez nejakej reklamy. Lebo čakacia doba bola niekedy až neuveriteľných nekonečných 15 rokov. Hlavne preto, že bol jediným autom, ktoré si mohli v tom čase východní nemci dovoliť. Trabant mal však aj veľa predností: Bol veľmi jednoduchý, vyžadoval minimálnu údržbu, vymeniť celý motor nezabralo dlhšie než jednu hodinu. Bakelitová karoséria z duroplastov nehrdzavela, a vďaka nej bol tento malý automobil veľmi ľahký. Priemerne bol Trabant v prevádzke až 28 rokov. Vďaka malej dĺžke iba 3.2 m bol ideálne auto do mesta, ktoré umožňovalo ľahké parkovanie. Aj napriek svojím malým rozmerom bol interiér navrhnutý tak, aby odviezol štyroch dospelých ľudí s batožinou. Názov Trabant znamená „spoločník“ alebo „satelit“ a bol zvolený na počesť vypustenia prvého sovietskeho Sputnika.
Zemiaková medaila - Avia
najrýchlejšie auto na ceste - vždy je prvá
Avia je rodený líder a automobilová celebrita, ktorá bola vždy prvá na čele dlhej kolóny pozostávajúcej z ďalších áut, ktoré ju vytrvalo prenásledujú. Zle odpružená kabína s veľkou hlučnosťou sa od začiatku výroby v roku 1968 až po koniec výroby v roku 2000 priveľmi nezmenila. Najmä staršie modely, ktoré mali atmosferické motory bez prepĺňovania trpeli akútnym nedostatok výkonu a krútiaceho momentu, vďaka čomu sa s nákladom ledva hýbali. Spotreba sa pohybovala okolo 13 až 15 litrov nafty na 100 km. V 80. a 90. rokoch bola Avia najväčším dodávateľom ľahkých nákladných vozov v celej strednej a východnej Európe, s ročnou produkciou až 20 000 vozidiel. Avia, “kráľovná kolón” (hlavne v kopcoch) bola vyrábaná vo viacerých variantoch a úžitkových nadstavbách od valníkov, cez skriňové dodávky (furgon), fekálne vozy, sklápače, cisterny, hasičské autá a pojazdné dielne až po chladiarenské vozy. Dokonca mala aj terénnu verziu 4×4, ktorá však bola dosť vzácna.
Bronzová medaila - Fiat Multipla
najohavnejšie auto, aké sa kedy komu podarilo vyrobiť
Multipla sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach v rebríčkoch “Áut z pekla”. Najväčšiu zásluhu na tomto úspechu má nespochybniteľne “dvojposchodová” predná časť, ktorá pôsobí skutočne ohavne, až odpudzujúco. V roku 2000 získala titul „Ugliest Car“ v známej ankete Top Gear Awards. Aj keď má Multipla v tomto smere mnoho konkurentov, ako z minulosti, tak aj zo súčastnosti (napr. Nissan Juke, Subaru Tribeca, Chrysler PT Cruiser, Pontiac Aztek alebo Tesla Cybertruck), naďalej ostáva nezabudnuteľnou a ťažko prekonateľnou legendou automobilovej ohavnosti. Napriek naozaj kontroverznému vzhľadu ju však užívatelia hodnotia ako extrémne praktické MPV, a vyzdvihujú jej prednosti, ktorými sú výborný výhľad zvnútra, 6 sedadiel, veľká variabilita a priestor, kompaktné rozmery a spoľahlivý naftový motor 1.9 JTD s dobrou jazdnou dynamikou a nízkou spotrebou paliva. Fiat Multipla bola vcelku dobrou racionálnou voľbou pre väčšie rodiny, ktoré hľadali automobil s maximálnou úžitkovou hodnotou za prijateľnú cenu.
Strieborná medaila - Wartburg
technológia náhodných výbuchov
Luxusná rodinná limuzína prešpikované pokrokovými technológiami s futuristickým trojvalcovým dvojtaktným motorom pracujúcom na sérií náhodných výbuchov s nezameniteľným zvukom a typickým modrým dymom (podľa ktorého dostal častú prezývku “smraďoch”). Wartburg bol vo svojej dobe považovaný v tzv. východnom bloku za “zlatý stred” medzi Trabantom a Škodou 105/120. Ponúkal na svoju triedu nadštandardný priestor pre posádku, a to nielen vpredu ale aj na zadných sedadlách, vďaka čomu bol pohodlný predovšetkým na dlhé cesty. Dlhá verzia Tourist (kombi) bola na jeho dobu obrovská, mala výborný prístup do kufra, a po sklopení zadných sedadiel automobil ponúkal veľký nákladový a úžitkový priestor. Vtedajšie reklamy uvádzali, že ide o jediné auto socialistického bloku, do ktorého sa vojde celá harfa. Základná verzia stála 46 000 Kčs, zatiaľ čo obľúbené kombi (Tourist) bolo drahšie a stálo 61 000 Kčs. Wartburg bol jedným z najdlhšie vyrábajúcich sa áut v histórii.
Wartburg bol postavený na rámovom podvozku, čo znamenalo vysokú odolnosť pri jazde po zlých cestách a vysokú nosnosť. Na svoju dobu (1965) mal moderný predný pohon a nezávislé zavesenie kolies. Bol aj relatívne dosť spoľahlivý. Pre svoj veľký kufor, priestrannú kabínu, vcelku pohodlné a mäkké sedadlá a dobré odpruženie dostal aj prezývku “východonemecký Cadillac”. Voľnobežka (freilauf) umožňovala jazdu bez brzdenia motorom, čo znižovalo spotrebu a šetrilo aj motor. Vodou chladený trojválec zabezpečoval veľmi rýchle a účinné kúrenie v zime. Tu sa však asi všetky jeho výhody končia. Dvojtaktný motor bol známy charakteristickou vysokou spotrebou benzínu, najmä v meste (až 12 l/100 km). Podobne ako iné autá z tohto obdobia (a väčšina áut z dneška), aj Wartburg trpel na výraznú koróziu karosérie. Pôvodné modely mali iba bubnové brzdy na všetkých 4 kolesách, čo bolo na ťažšie a rýchlejšie auto s nákladom absolútne nedostatočné. Daňou za mäkké pruženie bolo veľké nakláňanie auta a zlá stabilita v zákrutách. Wartburg 353 bol v priebehu výroby niekoľkokrát modernizovaný, prvýkrát v roku 1969 kedy došlo k rekonštrukcii celého výfukového systému, k montáži nového karburátora (BVF 40F1-11) a výslednému zvýšeniu výkonu na 37 kW (50 k). Zmodernizovaná bola tiež aj palubná doska, keď bol elegantný, ale problematický horizontálny tachometer nahradený trojicou budíkov nerovnakej veľkosti. V nasledujúcich rokoch prebehlo pár kozmetických zmien na zlepšenie komfortu, ventilácie, ale aj na zníženie výrobných nákladov.
Od roku 1975 prišla do výroby modernizovaná verzia W (skratka z nemčiny – postupný vývoj) vozidlo dostalo nové prvky aktívnej i pasívnej bezpečnosti, nové palubné prístroje, lomený stĺpik riadenia, dvojokruhové brzdy, predné kotúčové so štvorpiestkovými trmeňmi výrobcu PAL Československo, od roku 1978 bol montovaný inovovaný. Vozidlo bolo naďalej priebežne modernizované, ale pre model W353W je typické začínajúce zastarávanie vzhľadu umocnené vyšším podielom umelohmotných súčastí, elegancia pôvodných modelov sa rýchlo vytratila. Dôležitým rok pre Wartburg 353W je aj rok 1982, keď vozidlo dostalo upravený dvojstupňový karburátor Jikov SEDR namiesto pôvodného BVF 40 F2-11 a došlo k výraznému zníženiu škodlivín a spotreby. So zložitým karburátorom, ktorý vyžadoval dosť často nastavenie ale auto stratilo mnoho zo svojej spoľahlivosti, malo problémy s teplými štartami, či naopak vysokou spotrebou danou hlavne zanedbanou údržbou. V roku 1983 až 1984 sa naplno prejavil taktiež nedostatok surovín v NDR, kedy sa chrómové diely začali lakovať čiernymi plastickými nástrekmi, pribudli však pokrokové diódové ukazovatele stavu paliva, teploty a hodnoty z ekonomeru. Posledná a zároveň aj najväčšia zmena Wartburgu 353 prišla v roku 1986, predný chladič, ktorý bol ovládaný elektrickým ventilátorom premiestnili pred motor a auto dostalo novú prednú masku so zapustenými prednými svetlometmi. Zmeny sa dotkli aj motora, interiéru a výbavy auta, podarilo sa výrazne znížiť celkovú hlučnosť a aj spotrebu paliva. Dvojtaktné motory sprevádzali značku Wartburg celou jej históriou až do roku 1988. Ich jednoduchá konštrukcia sa odvďačila spoľahlivosťou, nenáročnou údržbou a relatívne dlhou životnosťou.
Zlatá medaila - Reliant Robin
najnestabilnejšie auto všetkých čias
Reliant Robin je malé trojkolesové auto navrhnuté spoločnosťou Reliant Motor Company v Tamworthe v Anglicku. Počas 30 rokov sa vyrábalo v niekoľkých verziách. Je to druhé najpopulárnejšie auto vyrábané zo sklolaminátu v histórii automobilového priemyslu (po Chevrolete Corvette). Reliant bol istý čas dokonca druhým najväčším britským výrobcom automobilov. Predné koleso je zodpovedné za riadenie, zatiaľ čo motor (uložený tiež vpredu) poháňa zadnú nápravu. Reliant Robin si kládol za cieľ poskytnúť ekonomickú a lacnú osobnú prepravu. Motor s objemom 850 cm3 umožňuje dosiahnúť maximálnu rýchlosť 137 km/h a má veľmi dobrú spotrebu paliva, staršie modely okolo 4 litrov na 100 km, novšie dokonca len okolo 2.35 L / 100 km. Vďaka malej veľkosti a hmotnosti mohol byť Robin v UK registrovaný ako motocykel, čo prinášalo značnú úsporu v porovnaní s autom.
Prvý Robin vo verzii MK1 bol vyrobený v októbri 1973. Mal motor s objemom 750 cm3, ale v roku 1975 dostal množstvo vylepšení vrátane zvýšenia objemu motora na 850 cm3. V roku 1989 spoločnosť Reliant predstavila prepracovaný nový model MK2 s novou karosériou zo sklolaminátu a hatchbackom. Neskôr sa k ponuke pridali aj kombi a dodávka a Robin dostal aj nové 12-palcové kolesá, vylepšené, účinnejšie brzdy a interiér s novými prístrojmi. V roku 1999 bol uvedený do výroby posledný model auta MK3. Táto finálna verzia sa mohla pochváliť najväčšími zmenami od pôvodného uvedenia na trh, s úplne novými panelmi a prednými svetlami Vauxhall Corsa . Bol to prvý Robin, ktorý bol navrhnutý s využitím počítača. Taktiež boli navrhnuté aj elektrické a naftové verzie auta spolu aj s variantom pickup, ale tie už nikdy neuzreli svetlo sveta , pretože v roku 2000 bolo náhle oznámené, že po vyrobení posledných 65 kusov limitovanej edície bude výroba ukončená. Táto limitovaná edícia bola pomenovaná „Reliant Robin 65“ a mala veľmi vysokú špecifikáciu: Všetky vyrobené kusy mali zlatú metalízu, červené a sivé kožené sedadlá, červené koberce, palubné dosky z orechového dreva, biele ciferníky, ALU disky z ľahkých zliatin, prémiové audio systémy, elektronické zapaľovanie a zlaté plakety na palubných doskách, ktoré boli jednotlivo očíslované a niesli na nich vygravírované meno svojho pôvodného majiteľa. Posledný vyrobený kus Reliant Robin darovali noviny The Sun výhercovi v súťaži na Valentína v roku 2001. Výhodami Robina boli nízke prevádzkové náklady a cena, ľahká konštrukcia a malá hmotnosť, jednoduchá údržba a nízka spotreba paliva. Veľmi nešťastnou voľbou však bol výber trojkolesovej koncepcie automobilu s jedným kolesom a motorom vpredu, vďaka ktorej je toto auto v zákrutach nestabilné a veľmi ľahko prevrátiteľné. Takisto je veľmi citlivé na bočný vietor a nerovnosti na ceste, a súčasne ochrana posádky pri nehode je v ňom minimálna. Kombinácia všetkých týchto spomínaných faktorov z neho robí jedno z najnebezpečnejších áut, ktoré sa kedy sériovo vyrábali a legálne jazdili po bežných cestách.
Trojkolesová konfigurácia, akú má Robin ani neprispieva k lepšej aerodynamike, ani nemá za následok výrazné zníženie spotreby, a ani rozhodne nevylepšuje jeho ovládateľnosť. Naopak, zo všetkých existujúcich konštrukcií trojkolesových áut je delta usporiadanie s jedným kolesom vpredu a dvomi vzadu najmenej stabilné. A asi jediný logický dôvod, prečo sa konštruktéri rozhodli, že Robin bude mať iba 3 kolesá, bol legislatívny: Vďaka malému motoru a práve kvôli počtu troch kolies bol v Británii klasifikovaný ako motorka. Reliant Robin je notoricky nestabilný autocykel ktorý má tendenciu zdvíhať zadné kolesá zo zeme pri prudkom brzdení, alebo pri svižnejšom prejazde zákrutami. Asi práve preto sa objavil aj v epizódach Mr. Beana. Dostať ho na bok je dosť jednoduché, no rovnako jednoduché je tiež aj dostať ho naspäť na kolesá, vďaka jeho mušej váhe iba 436 kg. Avšak navzdory tomu, že Robin má povesť aj predpoklady byť “najnebezpečnejším autom”, jeho nehody spôsobené prevrátením boli v reále dosť vzácne (čo bolo pravdepodobne vďaka väčšej opatrnosti jeho majiteľov pri jazde). V roku 1989 dokonca jeden upravený Robin s motorom Ford Cosworth prekonal vtedajší rýchlostný svetový rekord pre trojkolky s dosiahnutou rýchlosťou 222 km/h. Spoločnosť Reliant Motor Company vyrábala aj ďalšie malé ekonomické auto Reliant Kitten, ktoré bolo veľmi podobné Robinovi, malo však už štyry kolesá. Kitten malo pôvodne používať rovnaký motor s objemom 750 cm3, ktorý sa vtedy montoval do modelu Robin, ale pri jazdách s prototypmi sa ukázalo, že motor s objemom 750 cm3 a výkonom 32 koní (24 kW) nie je jednoducho postačujúci, a tak sa rozhodlo o jeho vyladení. Inžinieri však po preskúmaní tejto otázky zistili, že výmenou kľukového hriadeľa a ojníc by sa z pôvodného motora s objemom 750 cm3 mohol stať nový motor s väčším objemom 850 cm3 bez výmeny vložiek a piestov, čo opäť ušetrilo značné výrobné náklady. Konštrukcia podvozku Kitten je od strednej časti dozadu v podstate rovnaká ako u trojkolesového Robina, s použitím listových pružín a pevnej zadnej nápravy. V prednej časti je však auto výrazne odlišné, s motorom posunutým dopredu. Prvá verzia Kitten bola uvedená na trh v roku 1975, vyrábal sa do roku 1982 a celkom bolo vyrobených 4551 kusov.