Historické pamiatky, ktoré sa oplatí navštívíť

Historické pamiatky, ktoré sa oplatí navštívíť

January 1, 2021 webmaster Comments Off

Región a blízke okolie sú skutočne bohaté na historické a kultúrne pamiatky: Neďaleké stredoveké mestá, ktoré ponúkajú veľa zaujímavých pamiatok, hrady, zámky, kostoly a drevené kostolíky, zvonice, múzeá a veľa veľa ďalšieho… Je skutočne z čoho vyberať. Prinášame Vám aspoň zopár typov na tie najvýznamnejšie a najznámejšie.

Historické námestie Spišskej Soboty

Prvá písomná zmienka o meste Spišská Sobota je z roku 1256, ale nepochybne existovala už dávno predtým. V roku 1271 boli Spišskej sobote udelené mestské privilégiá. Centrom Spišskej Soboty je kompletne zrekonštruované historické námestie spolu so zvonicou, Mariánskym stĺpom a rímsko-katolíckym farským kostolom svätého Juraja z roku 1273. Spišská Sobota bola pre neporušený, stredoveký urbanistický charakter v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Ide o najlepšie zachovaný urbanistický celok na Slovensku. Budovy na jej námestí postavili v rôznych umeleckých štýloch, od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko, klasicizmus až po historizujúce štýly. Dnes je Spišská Sobota obľúbenou zastávkou turistov, ktorí si tu môžu v niekoľkých štýlových reštauráciách vychutnať dobré jedlo, alebo ubytovať sa v niektorom z tunajších penziónov.

Kostol sv. Juraja z roku 1273 získal ocenenie “Kultúrna pamiatka roka 2011”. Má gotický interiér, románske základy a súčasťou jeho inventára je až 6 drevených oltárov. Neskorogotické krídlové oltáre svätého Juraja a svätého Antona vytvorili v rokoch 1503 až 1520 v slávnej dielni Majstra Pavla z Levoče. Nachádza sa v ňom aj vyrezávaný 780 cm široký organ z roku 1662, ktorý má 814 píšťal.

Renesančná zvonica z roku 1598 má bohatú výzdobu exteriéru. Nachádza sa v nej pôvodná kolekcia zvonov, najstarší zvon je zo 14 storočia a priemer najväčšieho zvonu je 142 cm. Sobotská zvonica je najväčšou zvonicou v okolí. Vybudoval ju kežmarský majster Ulrich Materer. Hornú časť zvonice s trojdielnými, v hornej časti kruhovo zaklenutými zvukovými oknami pristavili v roku 1697.

Immaculata – Mariánsky stĺp bol postavený po navrátení mesta z poľského zálohu medzi radnicou a zvonicou. Podľa iných zdrojov tu stĺp stál už pred rokom 1772. Je najvyšší spomedzi všetkých stĺpov, ktoré boli postavené pri rovnakej príležitosti vo všetkých zálohovaných mestách. V priebehu svojej histórie bol už viac krát renovovaný, a v roku 1997 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad

Spišský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1993 je zapísaný aj v Zozname svetov. dedičstva UNESCO. Hrad leží na vrchole travertínovej kopy Spišský hradný vrch, a tvorí dominantu širokého okolia. Horný hrad tvorí stavebne najzachovalejšiu časť hradu, v ktorej Vás upútajú najmä múry románskeho paláca a múry obrannej veže. V strednom hrade sa nachádza hlavná brána, predovšetkým táto časť hradu dnes poskytuje služby pre návštevníkov. Najrozsiahlejšiu časť celého hradného areálu však zaberá dolné nádvorie, upravené ako otvorený priestor so zakonzervovanými základmi budov a hradného opevnenia. Hlavná časť zachovaných budov sa nachádza v hornom hrade, kde zaujme predovšetkým renesančná arkádová chodba pochádzajúca z prelomu 16. a 17. storočia. Mala funkciu spojovacieho článku medzi západnými gotickými palácmi, obrannými časťami a kaplnkou. Dnes slúži ako expozičná miestnosť s výstavou obranných zbraní a archeologických nálezov. V závere arkádovej chodby sa vpravo vstupuje do gotickej kaplnky svätej Alžbety Uhorskej, pochádzajúcej z tridsiatych rokov 15. storočia. Súčasťou expozičných priestorov sú aj ukážky dobových interiérov: mučiarne, kuchyne, spálne, kúpeľne a zbrojnice.

Stredoveké kráľovské mesto Levoča

Levoča je významné a jedinečné historické mesto rozprestierajúce sa na južnom úpätí Levočských vrchov. Prvá písomná zmienka o tomto meste je z roku 1249. Levoča si so svojimi hradbami a urbanistikou zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku. Najvýznamnejšou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete s výškou 18.6 m. Je z lipového dreva a zhotovili ho v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče. Mimoriadnu umeleckú hodnotu majú rezbárske práce vytvorené Majstrom Pavlom z Levoče. Autorstvo tabuľových malieb sa pripisuje maliarovi Hansovi. Časť z nich vychádza z predlohy drevorytov Lucasa Cranacha.

Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km. Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 až 1826 postavil pre ňu architekt Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku.

Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor

Výstavba Červeného kláštora začala po roku 1320. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Hlavnými stavbami sú gotický Kostol svätého Antona Pustovníka (ktorého stavbu začali po roku 1360) s bočnými kaplnkami, kláštorná budova s krížovou chodbou (pristavaná až po roku 1400 k severnej strane kostola), tzv. hodinová veža a hospodárske budovy. Okolo týchto stavieb obiehalo opevnenie, ktorého múr mal aj cimburie. V ostatnom priestore boli samostatné domy pre mníchov. Prvá veľká rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. Aj keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, napokon dostal po oprave od roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície Východo-slovenského múzea v Košiciach, reštaurácie a ubytovne.

V rokoch 1999 až 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. V roku 2007 bola ukončená prvá etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole svätého Antona Pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená muzeálna expozícia, ktorá približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša.

Jedným z historicky i umelecko-architektonicky najcennejších interiérov kláštornej budovy je refektár. Miestnosť zaklenutá dvoma poľami sieťovej klenby z druhej polovice 15. storočia je nádherným príkladom neskorogotickej architektúry. Rebrá s terakotových tvaroviek umožňujú dokonale vyniknúť jej krásnej geometrii. Miestnosť zaujme i svojou vzácnou nástennou výzdobou. Steny refektára po roku 1520 vyzdobili okolo okna ornamentálnymi vzormi a na stenách výjavmi z pašiového cyklu. Areál Červeného kláštora bol vyhlásený v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.

Previous « Nádherná príroda a úžasný svet hôr navôkol

Penzión Barborka